Prísne tajné

Ahojte :) tak mám konečne trochu voľného času. Celý týždeň bolo peklo, v škole som mala každý deň písomky, každý jeden deň, a nestíhala som nič okrem učenia.

Tak vám idem pridať všetko, čo som poslubovala, aj keď to nedám hneď všetko naraz. Po poradí :)
Tak, ako prvé vám dám tajnú vec, a to je môj príbeh, ktorý je veľmi veľmi tajný a jediný dôvod prečo sem idem dať úvod je, že potrebujem kritiku. Všetku, ktorá sa dá nazbierať.
Čo od vás potrebujem je, aby ste si prečítali tento kráty úvod k tomuto môjmu novému príbehu (je to detektívka) a povedali mi, či vás to zaujalo a či by ste to čítali ďalej. Naozaj to veľmi, veľmi, veľmi potrebujem a neskutočne by som ocenila ak by ste si zobrali pár minút na prečítanie a napísanie komentára :)

Tak, poďme na to... musela som to dať pod čiaru lebo je to prísne tajné chápeme sa :D

-----
   Kráčal som.
   Nie, to asi nieje správne slovo. Nie. Bežal som. Bežal... cez park, pozdĺž rieky, cez most a popri budovách.
   Zastavil som na určenom mieste, na ktoré som sa mal dostaviť. Prečo...? Obzeral som sa okolo seba. Niečo som hľadal... nie, niekoho. Mal som sa s niekým stretnúť.
   Bolo to na rušnej ulici, kde býval niekto... niekto dôležitý, veľmi podstatný. Bolo to bezpečné miesto, neškodné. Veľa ľudí prechádzalo okolo, a ja som mal dôvod považovať túto okolnosť za znak ochrany a absolútneho bezpečia.
   Čakal som. Minúty ubiehali a ja som stál na chodníku pri starom aute, obzerajúc sa, hľadajúc. Slnko sa odrážalo od okna spolujazdca, na ktorom som videl odraz mojej bledej tváre, ktorá sa miešala s hnedými pierkami malého lapača snov zaveseného na spätnom zrkadle.
   Prižmúril som oči, podráždené zo svetelného lúča. Sledoval som, ako sa na mojej tvári objavili známky zdesenia a strachu. To nedávalo zmysel. Nemal som sa prečo báť.
   Tak prečo som mal strach?
   Nemal som dôvod... alebo mal? Niečo som si vtedy uvedomil... niečo som vedel.
   Rozbehol som sa preč, čo najrýchlejšie preč od miesta, kde som stál, strach mi bránil rozmýšlať a jediné na čo som sa sústredil bolo klásť jednu nohu pred druhú a zabrániť im v podlomení sa. Musel som sa odtiaľ rýchlo dostať preč, musel!
   Výbuch ma odhodil silno a ďaleko a vzápätí čiernota vtiahla do svojich hlbín všetko naokolo.

------

tak? :)